Dejiny farnosti v 16. až 19. storočí
V prvej polovici 16. storočia sa na Slovensko rozšírila reformácia z nemeckých krajín. Jej myšlienky našli svoju živnú pôdu najskôr v banských mestách na strednom Slovensku. V týchto mestách bolo pomerne silné nemecké meštiactvo, ktoré udržiavalo úzke hospodárske a kultúrne styky s nemeckými krajinami. Medzi poddanými sa reformačné názory šírili pod tlakom zemepánskej vrchnosti v duchu hesla: “Koho panstvo, toho náboženstvo”. Vizitácie farností, vychádzajúce z nariadení Tridentského koncilu, vykonané začiatkom 60-tych rokov 16. storočia, ukázali, že väčšina duchovenstva na Slovensku sa hlásila k reformácii. Keďže väčšina obyvateľstva mesta Brezna prijala Luterovo učenie, ako takí prevzali kostol aj faru pravdepodobne už v roku 1553. V roku 1561 sa archidiakon Blažej Zatkay neodvážil ísť vizitovať do Brezna, pretože mesto bolo už zväčša evanjelické. V roku 1563 mal tu účinkovať v evanjelickom duchu učiteľ Peter Berger. Evanjelici mali svojho farára Ondreja Socovského, ktorý podpísal i vierovyznanie banských miest. Až do príchodu piaristov bol kostol aj fara v rukách evanjelikov. Ďalší evanjelickí kňazi v Brezne boli: Samuel Mielik 1595, Melicher Roháč 1620, Peter Šesták -Sexty 1623, Michal Chmelius 1643, Rehor Lány 1644, Dávid Lány 1652, Ján Milochovský 1670. V roku 1567 Štefan Bartók, archidiakon, na základe mandátu Leopolda I. vizitoval i brezniansku evanjelickú cirkev. Konštatoval, že takmer všetkých štyritisíc obyvateľov sú evanjelici.
Mesto po čas týchto rokov zažívalo turecké nájazdy. Pokoja nepridali ani stavovské povstania. Počas nich bol kostol a fara striedavo v rukách katolíkova evanjelikov. V roku 1677 mala Brezno 1813 obyvateľov bez osád. K breznianskej fare patrili totiž aj ako filiálky osady: Jarabá, Mýto pod Ďumbierom, Beňuš, a Čierny Hron (Hronec), ktorý od roku 1612 bol filiálkou Valaskej.
V zmysle patentu, vydaného cisárom Leopoldom I., ostrihomský arcibiskup Szelepcsényi dňa 23. augusta 1673 obežníkom vyzval banské mestá, aby sa podľa kráľovského rozkazu evanjelickí kňazi a učiteli a ustanovili pred súd v Bratislave. Súd ich odsúdil k odchodu do cudziny. Medzi nimi bol i brezniansky evanjelický farár Ján Milochovský.
4. októbra 1673 cisársky gróf Collalto vtiahol do Brezna privedúc so sebou i prievidzkého piaristu Mikuláša Hausenku, odobral kostol evanjelikom a vrátil naspať katolíkom do roku 1682. Od roku 1682 do roku 1687 bol kostol a fara opäť v rukách evanjelikov.
Podľa Can. Visitatio z 28. júna 1692 v Brezne bolo 2268 obyvateľov, z nich bol o len 568 katolíkov, ostatní evanjelici. Na konci 17. storočia kostol i fara bol i v rukách piaristov. Nikdy však nebolo isté dokedy.
Za povstania Františka Rákoczyho II. na začiatku 18. storočia piaristom znova odobrali kostol, hoci sa preukázali listom generála Bercényiho. Nič to nepomohlo a v roku 1705 museli odovzdať kostol evanjelikom. Evanjelici povolali za farára Jána Paldiaka. Za ním v roku 1706 prišiel Pavol Kolbány. Po porážke Rákoczyho generál Heister piaristom všetko vrátil.
Podľa Can. Visitatio z 12. júla 1713 mala breznianska fara 2333 farníkov, z ktorých len 86 katolíkov pripadá na Brezno a Mýto s Jarabou.
V roku 1741 piarista páter Wolfgang vyžiadal od magistrátu povolenie, aby na námestí, kde niekedy stál kostol, mohla byť postavená socha Panny Márie. Stĺp so sochou dal postaviť Juraj Machner ako pokutu za bohorúhavé a potupujúce reči.
Can. Visitatio bratislavského kanonika Jozefa Baltynaiho z 1. októbra 1755 hovorí, že v Brezne bolo v tom čase 598 katolíkov a 1387 evanjelikov.
Podľa Constriptis duší v roku 1761 malo :
| Miesto | Katolíkov | Evanjelikov |
| Brezno | 676 | 1 526 |
| Mýto pod Ďumbierom | 30 | 172 |
| Jarabá | 38 | 50 |
| Hronec | 813 | 0 |
| Beňuš | 577 | 0 |
16. októbra 1781 kráľovská komora v Bratislave povolila mestu, aby si vystavilo nový katolícky kostol. Začali ho stavať v roku 1782 na námestí pri mestskom dome do roku 1785. Veža hola postavená neskoršie. Stavba, zariadenie a vyzdobenie kostola bol i dokončené v roku 1794.
Podľa Can. Visitatio z roku 1783 malo:
| Miesto | Katolíkov | Evanjelikov |
| Brezno | 1 054 | 1 453 |
| Mýto pod Ďumbierom | 113 | 363 |
| Jarabá | 1 136 | 0 |
| Hronec | 710 | 0 |
| Beňuš | 317 | 0 |
Po vydaní Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. dostali evanjelici v roku 1785 povolenie postaviť si murovaný chrám, ale bez veži. Za farára bol povolaný Ján Kuzmány.
V roku 1830 bola postavená zvonica na námestí. V roku 1848 vypukla revolúcia a zasiahla aj do života breznianskej farnosti. Zákony vynesené v roku 1848 -1849 zmenili cirkevné pomery v Uhorsku. Piaristom bola zrušená dežma a takto bol i nútení zrieknuť sa školy a potom i fary. Z Brezna odišli v roku 1857. Správca oddal faru banskobystrickému biskupovi, ale kláštorný dom prevzal štát. Ako dokazujú protokoly z roku 1851 a 1856 o prevzatí fary od piaristov, poschodie fary nebolo ani v roku 1851 ani 1856 dostavané. Učinil tak patrón len vtedy, keď Ministerstvo cultu 23. decembra 1856 rozhodlo, že rímsko-katolíckeho farára v Brezne volí katolícky magistrát a patronátne povinnosti nesie mesto Brezno. V roku 1857 bol o poschodie dohotovené výlučne pre byt farára. 13. máj a 1856 nastúpil do breznianskej katolíckej farnosti kňaz Vincent Zeisel ako administrátor. O rok neskoršie, dňa 22. februára 1857, bol vyvolený za farára brezniansky rodák Anton Májovský. Dvadsaťpäť rokov pôsobil na breznianskej fare kňaz Ingác Vittko. Ako vyslúžilý dekan 13. februára 1902 umrel a bol pochovaný v Brezne.
Podľa historického schematizmu z roku 1876 malo:
| Miesto | Katolíkov | Evanjelikov | Židov |
| Brezno | 1 265 | 2 420 | 40 |
| Bujakovo | 365 | 109 | 0 |
| Mýto pod Ďumb. | 274 | 607 | 9 |
| Jarabá | 104 | 113 | 0 |
Obec Bujakovo sa do týchto čias neuvádza. Táto obec patrila Breznu, ale vždy bola taká malá, že sa ani pod pomenovaním osada neuvádzala.