História

Rehoľa piaristov v Brezne

Už v druhej polovici 16. storočia bola zahájená rekatolizácia oproti vzmáhajúcemu sa protestantizmu ako zo strany cirkevných a svetských hodnostárov, tak aj zo strany samotného panovníka Leopolda I. Popri reholy jezuitov konala na Slovensku rekatolizáciu na poli cirkevnom a školskom aj rehoľa piaristov.
Po rozhodnutí súdu v Bratislave v roku 1673 o opustení Slovenska pre evanjelických farárov, gróf Matej Collalto si zaumienil vydobiť naspäť fary a kostoly od evanjelikov. Jeho vojsko pod vedením Martina Titkova vtiahlo do mesta, privedúc so sebou aj prievidzkého piaristu Mikuláša Hausenku. Dňa 19. októbra 1673 mu richtár Daniel Chmelius odovzdal kľúče od fary a kostola. Hneď na druhý deň páter Mikuláš vysvätil kostol na “Bráničke” a odslúžil v ňom omšu. Tento katechéta, farár, dramatik v jednej osobne zakladá v Brezne rehoľnú komunitu a gymnázium a stáva sa jeho prvým rektorom. Okrem toho posobil ako farár v okolitých dedinách. Dekrét o investitúre pre piaristov bol vydaný v Trnave až 14. januára 1674, kráľ Leopold I. ho potvrdil 10. apríla 1675. Archidiakon Kolossi 14. februára 1674 slávnostným spôsobom vykonal investitúru a odovzdal faru a školu v Brezne pátraví Hausenkovi. Život piaristov v Brezne nebol spočiatku nijako ľahký, pretože žili len z toho, čo im dali veriaci, alebo pri pohrebe dostali ako štólu. V tomto smutnom položení holi aj iní zvolenskí farári. 14. februára 1674 po porade chceli znova získať dežmu, ktorú pri reformácii zaujala banskobystrická komora pre seba. To sa im aj podarilo. 23. júna 1674 prišla kráľovská listina, ktorá im dežmu potvrdila.
Nástupcovi pátra Hausenku, pátrovi Františkovi Hanákovi, ktorého si Brezňania sami žiadali, sa podarilo získať mnohých ľudí pre katolícku Cirkev. Bol prvým priorom breznianskych piaristov, medzi ktorými už holi štyria kňazi, jeden klerik a jeden fráter. Pokojné účinkovanie piaristov netrvalo dlho, pretože kuruci v tom čase sliedili po celom Slovensku. Do Brezna vnikli 24. októbra 1678 a robili veľké nepokoje. Napadli piaristov a vyhnali ich z mesta. Tí odišli do Podolínca, ale ako vzbura utíchla, vrátili sa do Brezna. Brezno bolo striedavo v rukách cisárskeho vojska a hneď zas v rukách Tokolyho. Od oboch znášalo veľké útlaky a prenasledovanie. Tokolyho poručík Ján Horvát nariadil 3. októbra 1685 odobrať piaristom kostol, faru a školu a vrátiť evanjelikom. Piaristov zasa vyhnali a tí odišli na Muráň.
Kráľ vydal 28. februára 1686 nariadenie, aby sa piaristi vrátili do Brezna a pracovali tak ako predtým. Toto sa uskutočnilo až o dva roky, 1. júna 1688, pretože obyvatelia mesta sa tomu vzpierali. Evanjelický farár bol z mesta vypovedaný. Piaristom sa potom darilo. Na Turíce roku 1689 napočítali v Brezne už 300 konvertitov.
18. júla 1689 vydal kráľ listinu, v ktorej na večné časy zabezpečuje brezniansku faru s príslušenstvom pre piaristov. Neskoršou listinou im povolil aj vystavanie fary a školy. Na základe tejto listiny piaristi vystavili kostol -dnešný Piaristický kostolík a kláštor. Budovali ich v rokoch 1690 a 1700. V kostole bol veľký oltár zasvätený Najvätejšej Trojici.
Roku 1698 bol za podgubernátora piaristickej rehole v Uhorsku menovaný Andrej Bojar, ktorý sa zvlášť staral o rehoľný dom piaristov v Brezne. Často sem dochádzal, stýkal sa s mešťanmi a usiloval sa ich získať pre piaristov. V tom čase superiorom piaristov bol páter Gregor, pod vedením ktorého spravovali farnosť Brezno a filiálky: Čierny Balog, Hronec, Beňuš, Mýto a Polhoru. Iní pátri vyučovali na školách.
Obyvateľstvu mesta opäť hrozili vojenské nepokoje v Rákoczyho povstaní. Kuruci po zaujatí spišských banských miest sa už 13. septembra 1703 ukazovali pred breznianskymi múrmi. Po obsadení mesta išli ďalej a zaujali Hronec. Vodca povstania sa usiloval získať na svoju stranu evanjelikov, aby si zabezpečil víťazstvo. Preukazoval im svoju náklonnosť a priazeň. Páter Ján Martin, vtedajší prior miestneho kláštora, vyhľadal Rákoczyho v Bojniciach a žiadal od neho protekcionálny list. 30. októbra mu vodca .vystavil dva listy. Jeden pre breznianskych piaristov a druhý pre správu magistrátu. Hoci vymohli od neho ešte 25. marca 1704 nariadenie, v ktorom zabraňuje násilnému odnímaniu kostolov a škol, postupom času sa toto všetko evanjelikom podarilo. V advente a na Vianoce roku 1705 sa konali už v kostole verejné služby Božie. O štyri roky sa však pomery opäť zvrtli. Povstanie sa blížilo ku koncu. Po potlačení povstania v roku 1709 a následnom podpísaní mieru v Satmáre v roku 1711 sloboda evanjelickej cirkvi znova zapadla.
Kráľ Jozef I. vyhlásil za nepltné u stanovenia Sečianskeho snemu a rozkázal generálovi Heisterovi, aby upravil náboženské pomery do stavu, aké bol i pred vystúpením Františka Rákoczyho II. Na základe tohto, 29. septembra 1709, bol kostol daný katolíkom. V nedeľu 1. decembra páter Ján Martin znova kostol vysvätil. Od tých čias v kostole pod Dúbravkou na “Bráničke” sa nekonal i služby Božie.
Farnosť spravovali naďalej piaristi, ktorí sa s ochotnou pomocou mesta -patróna, usilovne starali o veriacich aj o kostol. Roku 1694 kúpili od mesta na vystavenie kláštora dva pozemky niže fary na námestí. V roku 1713 už bývali vo svojej sídelnej budove, ktorú v roku 1718 rozšírili.
11. júla 1713 previedol u piaristov kanonickú vizitáciu Ladislav Medniansky. Evanjelici v tej dobe chodievali do kostola na Bocu. Takáto situácia neprispievala dobrému spolunažívaniu katolíkov a evanjelikov v Brezne.
V tom istom roku (1713) povolil pápež piaristom vyučovať aj vyššie vedy podľa vlastných metód. Môžu vyučovať aj majetných, vydržiavať kolégiá, semináre a môžu tomuto cieľu stavať rezidencie. Karol III. potvrdil toto pápežské rozhodnutie a tak sa piaristické gymnáziá ďalej vyvíjali. Breznianska škola bola v tomto zmysle reorganizovaná na gymnázium.
Koncorn 18. storočia, 9. apríla 1799, vyčíňal v Brezne požiar, ktorému padal za obeť aj v gotickom slohu vystavený kostol pod Dúbravkou na “Bráničke”. Z pozostalej svätyne bol zriadený terajší Kostol Povýšenia Svätého Kríža. Za zozbierané peniaze začali v roku 1782 stavať Kostol k Blahoslavenej Panne Márii. Na mieste starej fary bola v rokoch 1780 až 1781 vybudovaná dnešná fara.
V roku 1824 vzhľadom na veľké finančné ťažkosti vláda chcela zatvoriť banskobystrické gymnázium a zrušiť breznianske a krupinské gymnázium. Vtedajší prior Martin Bolla si listom z 28. októbra 1825 vyžiadal priazeň mestskej rady. Hovorí v ňom, že zrušením gymnázia v Brezne by bola urazená ctihodnosť zakladateľa, v prvom rade kráľa Leopodla I., ktorý zakladajúcu listinu viazal práve k mestu Breznu a piaristom. Ďalej uvádza, že by boli veľmi poškodení obyvatelia mesta a okolia, lebo zrušením školy by museli svoje deti posielať na štúdiá do cudziny, kdežto teraz môžu lacno vyštudovať doma. Dni živobytia gymnázia bol i spočítané. Zrušením dežmy piaristom odpadla väčšina príjmov. V Brezne teda zaniklo gymnázium a ani fara neostala dlho v rukách piaristov. V roku 1857 vyšlo vládne nariadenie, že piaristi v Brezne môžu všetko odpredať, alebo vziať si so sebou, čo si sami nadobudli. Budovy a knižnicu sú povinní odovzdať novému majiteľovi. Tak sa aj stalo. Piaristi zabrali so sebou archív, preto nemožno podať podrobnejšie správy o vnútornom živote rehole a ňou spravovaných škôl. Piaristi účinkovali v Brezne od roku 1673 až do roku 1857. Výjmuc čas vyhnanstva, účinkovalo ich tu 1040 mníchov. Najviac naraz ich bolo sedemnásť, najmenej piati. Štyridsiati sú  pochovaní v Brezne.