Najstaršie dejiny farnosti až do reformácie
Najstaršie dejiny katolíckej farnosti v Brezne sú úzko späté s dejinami mesta. Brezno dostalo v roku 1380 privilégium slobodnej voľby richtára a farára. Po obdržaní tejto darovacej listiny si vyvolili za farára Petra. Bezpečne môžme predpokladať, že brezniansky kostol, ktorý stál pravdepodobne na mieste, kde teraz stojí Mariánsky stĺp a zvonica (mestská veža), bol postavený pred rokom 1380. Bol to drevený kostol. Zasvätený bol Nanebovzatej Panne Márii na pamiatku udalosti, kedy breznianski obyvatelia dostali právo voliť si kňaza v podvečer sviatku Nanebovzatia. Okrem neho bola na námestí fara. Od roku 1380 až do roku 1405 nemáme žiadne správy o breznianskej farnosti. V roku 1405 brezniansky farár Ján de Gyba, z príležitosti pobytu kráľa Žigmunda v Banskej Bystrici, prosil o milostivé zväčšenie príjmov farára v Brezne. Kráľ na jeho prosbu udelil breznianskym farárom dežmu mesta Brezna a osád Villa Lucha a Plantatio Pauli. Z dežmy mal farár pekný dôchodok. Túto dežmu malo i mesto v árende.
Mesto trápili neustále rozbroje s ľupčianskymi Dóczyovcami, ktorí si robili územné nároky na Brezno. Spor vyvrcholil 30. apríla 1517. Ladislav Dóczy udrel na bezbranné mesto s veľkým množstvom služobníkov, jazdcov a pešiakmi. Pri rabovačke neušetrili ani drevený Kostol Blahoslavenej Panny Márie na námestí, pred ktorým stáli dvaja kňazi, prosiaci lúpežníkov, aby sväté miesto ušetrili. Keď prosby neosožili, postavili sa na obranu svätyne a odopreli vydať kľúče. Ozbrojenci len cez mrtvoly smelých a verných služobníkov Božích vnikli do kostola. Tam Sviatosť Oltárnu z posvätných nádob vyhádzali, kalichy, monštrancie a iné kostolné veci pobrali a napokon kostol podpálili. Týmto požiarom bolí zničené všetky listiny týkajúce sa Brezna. Z horiaceho kostola veriaci zachránili sochu Panny Márie s Ježiškom, ktorá je dnes najcennejšou pamiatkou mesta a uložená je na hlavnom oltári v kaplnke bývalého piaristického kláštora.
Brezňania si namiesto zhoreného dreveného kostola vystavili pod Dúbravkou na “Bráničke” nový kostol, ktorý bol svätený už asi okolo roku 1520. Múr okolo kostola bol postavený v roku 1578. Za kostolom bol cintorín.
V 16. storočí sa spomínajú ako breznianski katolícki farári: Mikuláš v roku 1532, Štefan v roku 1549 a Gašpar v roku 1560. V “Acta Consularia” z roku 1549 -1638 je spomenutý ešte “Knes Valent” a “Stefanus Farar”. Počet obyvateľov v Brezne bol 1100.