Najstaršie dejiny katolíckej farnosti v Brezne sú úzko späté s dejinami mesta. Brezno dostalo v roku 1380 privilégium slobodnej voľby richtára a farára. Po obdržaní tejto darovacej listiny si vyvolili za farára Petra. Bezpečne môžeme predpokladať, že brezniansky kostol, ktorý stál pravdepodobne na mieste, kde teraz stojí Mariánsky stĺp a zvonica (mestská veža), bol postavený pred rokom 1380. Bol to drevený kostol. Zasvätený bol Nanebovzatej Panne Márii na pamiatku udalosti, kedy breznianski obyvatelia dostali právo voliť si kňaza v podvečer sviatku Nanebovzatia. Okrem neho bola na námestí fara. Od roku 1380 až do roku 1405 nemáme žiadne správy o breznianskej farnosti. V roku 1405 brezniansky farár Ján de Gyba, z príležitosti pobytu kráľa Žigmunda v Banskej Bystrici, prosil o milostivé zväčšenie príjmov farára v Brezne. Kráľ na jeho prosbu udelil breznianskym farárom dežmu mesta Brezna a osád Villa Lucha a Plantatio Pauli. Z dežmy mal farár pekný dôchodok. Túto dežmu malo i mesto v árende. Mesto trápili neustále rozbroje s ľupčianskými Dóczyovcami, ktorí si robili územné nároky na Brezno. Spor vyvrcholil 30. apríla 1517. Ladislav Dóczy udrel na bezbranné mesto s veľkým množstvom služobníkov, jazdcov a pešiakmi. Pri rabovačke neušetrili ani drevený Kostol Blahoslavenej Panny Márie na námestí, pred ktorým stáli dvaja kňazi, prosiaci lúpežníkov, aby sväté miesto ušetrili. Keď prosby neosožili, postavili sa na obranu svätyne a odopreli vydať kľúče. Ozbrojenci len cez mŕtvoly smelých a verných služobníkov Božích vnikli do kostola. Tam Sviatosť Oltárnu z posvätných nádob vyhádzali, kalichy, monštrancie a iné kostolné veci pobrali a napokon kostol podpálili. Týmto požiarom bolí zničené všetky listiny týkajúce sa Brezna. Z horiaceho kostola veriaci zachránili sochu Panny Márie s Ježiškom, ktorá je dnes najcennejšou pamiatkou mesta a uložená je na hlavnom oltári v kaplnke bývalého piaristického kláštora. Brezňania si namiesto zhoreného dreveného kostola vystavili pod Dúbravkou na “Bráničke” nový kostol, ktorý bol svätený už asi okolo roku 1520. Múr okolo kostola bol postavený v roku 1578. Za kostolom bol cintorín. V 16. storočí sa spomínajú ako breznianski katolícki farári: Mikuláš v roku 1532, Štefan v roku 1549 a Gašpar v roku 1560. V “Acta Consularia” z roku 1549 -1638 je spomenutý ešte “Knes Valent” a “Stefanus Farar”. Počet obyvateľov v Brezne bol 1100. V prvej polovici 16. storočia sa na Slovensko rozšírila reformácia z nemeckých krajín. Jej myšlienky našli svoju živnú pôdu najskôr v banských mestách na strednom Slovensku. V týchto mestách bolo pomerne silné nemecké meštiactvo, ktoré udržiavalo úzke hospodárske a kultúrne styky s nemeckými krajinami. Medzi poddanými sa reformačné názory šírili pod tlakom zemepanskej vrchnosti v duchu hesla: “Koho panstvo, toho náboženstvo”. Vizitácie farností, vychádzajúce z nariadení Tridentského koncilu, vykonané začiatkom 60-tych rokov 16. storočia, ukázali, že väčšina duchovenstva na Slovensku sa hlásila k reformácii. Keďže väčšina obyvateľstva mesta Brezna prijala Luterovo učenie, ako takí prevzali kostol aj faru pravdepodobne už v roku 1553. V roku 1561 sa archidiakon Blažej Zatkay neodvážil ísť vyzitovať do Brezna, pretože mesto bolo už zväčša evanjelické. V roku 1563 mal tu účinkovať v evanjelickom duchu učiteľ Peter Berger. Evanjelici mali svojho farára Ondreja Socovského, ktorý podpísal i vierovyznanie banských miest. Až do príchodu piaristov bol kostol aj fara v rukách evanjelikov. Ďalší evanjelickí kňazi v Brezne boli: Samuel Mielik 1595, Melicher Roháč 1620, Peter Šesták -Sexty 1623, Michal Chmelius 1643, Rehor Lány 1644, Dávid Lány 1652, Ján Milochovský 1670. V roku 1567 Štefan Bartók, archidiakon, na základe mandátu Leopolda I. vizitoval i brezniansku evanjelickú cirkev. Konštatoval, že takmer všetkých štyritisíc obyvateľov sú evanjelici. Mesto po čas týchto rokov zažívalo turecké nájazdy. Pokoja nepridali ani stavovské povstania. Počas nich bol kostol a fara striedavo v rukách katolíkova evanjelikov. V roku 1677 mala Brezno 1813 obyvateľov bez osád. K breznianskej fare patrili totiž aj ako filiálky osady: Jarabá, Mýto pod Ďumbierom, Beňuš, a Čierny Hron (Hronec), ktorý od roku 1612 bol filiálkou Valaskej. V zmysle patentu, vydaného cisárom Leopoldom I., ostrihomský arcibiskup Szelepcsényi dňa 23. augusta 1673 obežníkom vyzval banské mestá, aby sa podľa kráľovského rozkazu evanjelickí kňazi a učitelia a ustanovili pred súd v Bratislave. Súd ich odsúdil k odchodu do cudziny. Medzi nimi bol i brezniansky evanjelický farár Ján Milochovský. 4. októbra 1673 cisársky gróf Collalto vtiahol do Brezna privedúc so sebou i prievidzkého piaristu Mikuláša Hausenku, odobral kostol evanjelikom a vrátil naspať katolíkom do roku 1682. Od roku 1682 do roku 1687 bol kostol a fara opäť v rukách evanjelikov. Podľa Can. Visitatio z 28. júna 1692 v Brezne bolo 2268 obyvateľov, z nich bol o len 568 katolíkov, ostatní evanjelici. Na konci 17. storočia kostol i fara bol i v rukách piaristov. Nikdy však nebolo isté dokedy. Za povstania Františka Rákoczyho II. na začiatku 18. storočia piaristom znova odobrali kostol, hoci sa preukázali listom generála Bercényiho. Nič to nepomohlo a v roku 1705 museli odovzdať kostol evanjelikom. Evanjelici povolali za farára Jána Paldiaka. Za ním v roku 1706 prišiel Pavol Kolbány. Po porážke Rákoczyho generál Heister piaristom všetko vrátil. Podľa Can. Visitatio z 12. júla 1713 mala breznianska fara 2333 farníkov, z ktorých len 86 katolíkov pripadá na Brezno a Mýto s Jarabou. V roku 1741 piarista páter Wolfgang vyžiadal od magistrátu povolenie, aby na námestí, kde niekedy stál kostol, mohla byť postavená socha Panny Márie. Stĺp so sochou dal postaviť Juraj Machner ako pokutu za bohorúhavé a potupujúce reči. Can. Visitatio bratislavského kanonika Jozefa Baltynaiho z 1. októbra 1755 hovorí, že v Brezne bolo v tom čase 598 katolíkov a 1387 evanjelikov. Podľa Constriptis duší v roku 1761 malo :
| Miesto | Katolíkov | Evanjelikov |
| Brezno | 676 | 1 526 |
| Mýto pod Ďumbierom | 30 | 172 |
| Jarabá | 38 | 50 |
| Hronec | 813 | 0 |
| Beňuš | 577 | 0 |
16. októbra 1781 kráľovská komora v Bratislave povolila mestu, aby si vystavilo nový katolícky kostol. Začali ho stavať v roku 1782 na námestí pri mestskom dome do roku 1785. Veža hola postavená neskoršie. Stavba, zariadenie a vyzdobenie kostola bol i dokončené v roku 1794. Podľa Can. Visitatio z roku 1783 malo:
| Miesto | Katolíkov | Evanjelikov |
| Brezno | 1 054 | 1 453 |
| Mýto pod Ďumbierom | 113 | 363 |
| Jarabá | 1 136 | 0 |
| Hronec | 710 | 0 |
| Beňuš | 317 | 0 |
Po vydaní Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. dostali evanjelici v roku 1785 povolenie postaviť si murovaný chrám, ale bez veži. Za farára bol povolaný Ján Kuzmány. V roku 1830 bola postavená zvonica na námestí. V roku 1848 vypukla revolúcia a zasiahla aj do života breznianskej farnosti. Zákony vynesené v roku 1848 -1849 zmenili cirkevné pomery v Uhorsku. Piaristom bola zrušená dežma a takto bol i nútení zrieknuť sa školy a potom i fary. Z Brezna odišli v roku 1857. Správca oddal faru banskobystrickému biskupovi, ale kláštorný dom prevzal štát. Ako dokazujú protokoly z roku 1851 a 1856 o prevzatí fary od piaristov, poschodie fary nebolo ani v roku 1851 ani 1856 dostavané. Učinil tak patrón len vtedy, keď Ministerstvo cultu 23. decembra 1856 rozhodlo, že rímsko-katolíckeho farára v Brezne volí katolícky magistrát a patronátne povinnosti nesie mesto Brezno. V roku 1857 bol o poschodie dohotovené výlučne pre byt farára. 13. máj a 1856 nastúpil do breznianskej katolíckej farnosti kňaz Vincent Zeisel ako administrátor. O rok neskoršie, dňa 22. februára 1857, bol vyvolený za farára brezniansky rodák Anton Májovský. Dvadsaťpäť rokov pôsobil na breznianskej fare kňaz Ingác Vittko. Ako vyslúžilý dekan 13. februára 1902 umrel a bol pochovaný v Brezne. Podľa historického schematizmu z roku 1876 malo (Obec Bujakovo sa do týchto čias neuvádza. Táto obec patrila Breznu, ale vždy bola taká malá, že sa ani pod pomenovaním osada neuvádzala.):
| Miesto | Katolíkov | Evanjelikov | Židov |
| Brezno | 1 265 | 2 420 | 40 |
| Bujakovo | 365 | 109 | 0 |
| Mýto pod Ďumb. | 274 | 607 | 9 |
| Jarabá | 104 | 113 | 0 |
Už v druhej polovici 16. storočia bola zahájená rekatolizácia oproti vzmáhajúcemu sa protestantizmu ako zo strany cirkevných a svetských hodnostárov, tak aj zo strany samotného panovníka Leopolda I. Popri reholi jezuitov konala na Slovensku rekatolizáciu na poli cirkevnom a školskom aj rehoľa piaristov. Po rozhodnutí súdu v Bratislave v roku 1673 o opustení Slovenska pre evanjelických farárov, gróf Matej Collalto si zaumienil vydobyť naspäť fary a kostoly od evanjelikov. Jeho vojsko pod vedením Martina Titkova vtiahlo do mesta, privedúc so sebou aj prievidzkého piaristu Mikuláša Hausenku. Dňa 19. októbra 1673 mu richtár Daniel Chmelius odovzdal kľúče od fary a kostola. Hneď na druhý deň páter Mikuláš vysvätil kostol na “Bráničke” a odslúžil v ňom omšu. Tento katechéta, farár, dramatik v jednej osobne zakladá v Brezne rehoľnú komunitu a gymnázium a stáva sa jeho prvým rektorom. Okrem toho posobil ako farár v okolitých dedinách. Dekrét o investitúre pre piaristov bol vydaný v Trnave až 14. januára 1674, kráľ Leopold I. ho potvrdil 10. apríla 1675. Archidiakon Kolossi 14. februára 1674 slávnostným spôsobom vykonal investitúru a odovzdal faru a školu v Brezne pátraví Hausenkovi. Život piaristov v Brezne nebol spočiatku nijako ľahký, pretože žili len z toho, čo im dali veriaci, alebo pri pohrebe dostali ako štólu. V tomto smutnom položení holi aj iní zvolenskí farári. 14. februára 1674 po porade chceli znova získať dežmu, ktorú pri reformácii zaujala banskobystrická komora pre seba. To sa im aj podarilo. 23. júna 1674 prišla kráľovská listina, ktorá im dežmu potvrdila. Nástupcovi pátra Hausenku, pátrovi Františkovi Hanákovi, ktorého si Brezňania sami žiadali, sa podarilo získať mnohých ľudí pre katolícku Cirkev. Bol prvým priorom breznianskych piaristov, medzi ktorými už holi štyria kňazi, jeden klerik a jeden fráter. Pokojné účinkovanie piaristov netrvalo dlho, pretože kuruci v tom čase sliedili po celom Slovensku. Do Brezna vnikli 24. októbra 1678 a robili veľké nepokoje. Napadli piaristov a vyhnali ich z mesta. Tí odišli do Podolínca, ale ako vzbura utíchla, vrátili sa do Brezna. Brezno bolo striedavo v rukách cisárskeho vojska a hneď zas v rukách Tokolyho. Od oboch znášalo veľké útlaky a prenasledovanie. Tokolyho poručík Ján Horvát nariadil 3. októbra 1685 odobrať piaristom kostol, faru a školu a vrátiť evanjelikom. Piaristov zasa vyhnali a tí odišli na Muráň. Kráľ vydal 28. februára 1686 nariadenie, aby sa piaristi vrátili do Brezna a pracovali tak ako predtým. Toto sa uskutočnilo až o dva roky, 1. júna 1688, pretože obyvatelia mesta sa tomu vzpierali. Evanjelický farár bol z mesta vypovedaný. Piaristom sa potom darilo. Na Turíce roku 1689 napočítali v Brezne už 300 konvertitov. 18. júla 1689 vydal kráľ listinu, v ktorej na večné časy zabezpečuje brezniansku faru s príslušenstvom pre piaristov. Neskoršou listinou im povolil aj vystavanie fary a školy. Na základe tejto listiny piaristi vystavili kostol -dnešný Piaristický kostolík a kláštor. Budovali ich v rokoch 1690 a 1700. V kostole bol veľký oltár zasvätený Najsvätejšej Trojici. Roku 1698 bol za podgubernátora piaristickej rehole v Uhorsku menovaný Andrej Bojar, ktorý sa zvlášť staral o rehoľný dom piaristov v Brezne. Často sem dochádzal, stýkal sa s mešťanmi a usiloval sa ich získať pre piaristov. V tom čase superiorom piaristov bol páter Gregor, pod vedením ktorého spravovali farnosť Brezno a filiálky: Čierny Balog, Hronec, Beňuš, Mýto a Polhoru. Iní pátri vyučovali na školách. Obyvateľstvu mesta opäť hrozili vojenské nepokoje v Rákoczyho povstaní. Kuruci po zaujatí spišských banských miest sa už 13. septembra 1703 ukazovali pred breznianskymi múrmi. Po obsadení mesta išli ďalej a zaujali Hronec. Vodca povstania sa usiloval získať na svoju stranu evanjelikov, aby si zabezpečil víťazstvo. Preukazoval im svoju náklonnosť a priazeň. Páter Ján Martin, vtedajší prior miestneho kláštora, vyhľadal Rákoczyho v Bojniciach a žiadal od neho protekcionálny list. 30. októbra mu vodca .vystavil dva listy. Jeden pre breznianskych piaristov a druhý pre správu magistrátu. Hoci vymohli od neho ešte 25. marca 1704 nariadenie, v ktorom zabraňuje násilnému odnímaniu kostolov a škôl, postupom času sa toto všetko evanjelikom podarilo. V advente a na Vianoce roku 1705 sa konali už v kostole verejné služby Božie. O štyri roky sa však pomery opäť zvrtli. Povstanie sa blížilo ku koncu. Po potlačení povstania v roku 1709 a následnom podpísaní mieru v Satmáre v roku 1711 sloboda evanjelickej cirkvi znova zapadla. Kráľ Jozef I. vyhlásil za nepltné u stanovenia Sečianskeho snemu a rozkázal generálovi Heisterovi, aby upravil náboženské pomery do stavu, aké bol i pred vystúpením Františka Rákoczyho II. Na základe tohto, 29. septembra 1709, bol kostol daný katolíkom. V nedeľu 1. decembra páter Ján Martin znova kostol vysvätil. Od tých čias v kostole pod Dúbravkou na “Bráničke” sa nekonal i služby Božie. Farnosť spravovali naďalej piaristi, ktorí sa s ochotnou pomocou mesta -patróna, usilovne starali o veriacich aj o kostol. Roku 1694 kúpili od mesta na vystavenie kláštora dva pozemky niže fary na námestí. V roku 1713 už bývali vo svojej sídelnej budove, ktorú v roku 1718 rozšírili. 11. júla 1713 previedol u piaristov kanonickú vizitáciu Ladislav Medniansky. Evanjelici v tej dobe chodievali do kostola na Bocu. Takáto situácia neprispievala dobrému spolunažívaniu katolíkov a evanjelikov v Brezne. V tom istom roku (1713) povolil pápež piaristom vyučovať aj vyššie vedy podľa vlastných metód. Môžu vyučovať aj majetných, vydržiavať kolégiá, semináre a môžu tomuto cieľu stavať rezidencie. Karol III. potvrdil toto pápežské rozhodnutie a tak sa piaristické gymnáziá ďalej vyvíjali. Breznianska škola bola v tomto zmysle reorganizovaná na gymnázium. Koncom 18. storočia, 9. apríla 1799, vyčíňal v Brezne požiar, ktorému padal za obeť aj v gotickom slohu vystavený kostol pod Dúbravkou na “Bráničke”. Z pozostalej svätyne bol zriadený terajší Kostol Povýšenia Svätého Kríža. Za zozbierané peniaze začali v roku 1782 stavať Kostol k Blahoslavenej Panne Márii. Na mieste starej fary bola v rokoch 1780 až 1781 vybudovaná dnešná fara. V roku 1824 vzhľadom na veľké finančné ťažkosti vláda chcela zatvoriť banskobystrické gymnázium a zrušiť breznianske a krupinské gymnázium. Vtedajší prior Martin Bolla si listom z 28. októbra 1825 vyžiadal priazeň mestskej rady. Hovorí v ňom, že zrušením gymnázia v Brezne by bola urazená ctihodnosť zakladateľa, v prvom rade kráľa Leopodla I., ktorý zakladajúcu listinu viazal práve k mestu Breznu a piaristom. Ďalej uvádza, že by boli veľmi poškodení obyvatelia mesta a okolia, lebo zrušením školy by museli svoje deti posielať na štúdiá do cudziny, kdežto teraz môžu lacno vyštudovať doma. Dni živobytia gymnázia bol i spočítané. Zrušením dežmy piaristom odpadla väčšina príjmov. V Brezne teda zaniklo gymnázium a ani fara neostala dlho v rukách piaristov. V roku 1857 vyšlo vládne nariadenie, že piaristi v Brezne môžu všetko odpredať, alebo vziať si so sebou, čo si sami nadobudli. Budovy a knižnicu sú povinní odovzdať novému majiteľovi. Tak sa aj stalo. Piaristi zabrali so sebou archív, preto nemožno podať podrobnejšie správy o vnútornom živote rehole a ňou spravovaných škôl. Piaristi účinkovali v Brezne od roku 1673 až do roku 1857. Vyjmuc čas vyhnanstva, účinkovalo ich tu 1040 mníchov. Najviac naraz ich bolo sedemnásť, najmenej piati. Štyridsiati sú pochovaní v Brezne. Piaristi nepôsobili len v Brezne, ale ich pole pôsobnosti siahalo aj do okolitých dedín, ako to aj samé zaznamenávajú:
- BEŇUŠ -farnosť bola zriadená ako miestna kaplánka v roku 1786. Sem chodil páter piarista z Brezna, kým nebola povýšená na faru.
- ČIERNY BALOG – Keď začali piaristi správu breznianskej farnosti, pripadlo k ich pôsobisku aj toto územie.
- DUBOVÁ -NEMECKÁ – Jej správu spočiatku prevzali piaristi, no ešte v tom istom roku správu prevzal diecézny kňaz Bajnóczi.
- HORNÁ LEHOTA -v rokoch 1692 až 1705 dochádzal sem z Brezna páter piarista Martin Jakubec.
- LOPEJ -v čase reformácie preniklo sem Luterove učenie a obec sa stala evanjelickou. V roku 1673 tu boli uvedení piaristi, ktorí sa ujali duchovnej správy.
- POHRONSKÁ POLHORA -prvý duchovný správca bol piarista Štefan Fidray.
- PREDAJNÁ -piaristi spravovali túto farnosť od roku 1673 do roku 1687.
- VALASKÁ -piaristi farnosť spravovali od roku 1673 do roku 1675, kým sem neprišiel diecézny kňaz.